Fotogaléria tu.

Každoročne 13. mája si pripomíname zjavenia Panny Márie vo Fatime v Portugalsku. Úradne bol povolený kult Panny Márie Fatimskej 13.10.1930. Vo Fatime sa Panna Mária zjavila trom malým nevzdelaným deťom, pastierikom, ktoré nevedeli čítať ani písať. Lucia mala v tom čase 10 rokov, František 9 a Hyacinta 7. Prvú mimoriadnu udalosť zažila Lucia so svojimi kamarátkami v roku 1915. Vtedy videli anjela. Lucia o tom mlčala, no jej kamarátky to rozniesli po dedine. Lucia sa vtedy radšej vzdala ich spoločnosti a začala pásť ovečky s bratrancom Františkom a sesternicou Hyacintou. V roku 1916 sa im znova zjavil anjel ako pekný mladík a prihovoril sa im, aby sa modlili, lebo Boh má s nimi veľké plány. Naučil ich modlitbu: „Ó môj Bože, verím v teba, klaniam sa ti a milujem ťa. Odpusť tým, ktorí neveria v teba, nemilujú ťa, neklaňajú sa ti a nedúfajú v teba.“ Deti sa mali túto modlitbu modlievať ako zadosťučinenie za tých, ktorí urážajú Ježiša prítomného v Najsvätejšej Sviatosti. Anjel sa im zjavil potom ešte raz, kde ich znova povzbudzoval k modlitbám a obetám a pripomenul im, že Boh má s nimi veľký plán. Deti nevedeli, o čo ide, ale robili, čo im anjel prikázal. 

Čítať ďalej...

Stalo sa to pred 2000 rokmi. Bol Veľký piatok, bolo práve dopoludnie a v Jeruzaleme bol horúci deň. Prečo však na túto udalosť po toľkých rokoch stále ešte spomíname? Ten deň sa totiž rozhodovalo i o našom večnom živote. Ježiš Kristus poznal každého z nás osobne a vedel, že po dvoch tisíc rokoch budeme tu. Vedel tiež, že to, aby sme dosiahli večný život, nedosiahneme vlastnými silami, ale že On nás musí najprv vykúpiť svojou smrťou. A pretože každého z nás veľmi miluje, dobrovoľne sa rozhodol zomrieť za mňa,za teba. Umrel za nás všetkých! A tak sa teraz vydajme spoločne s ním na Krížovú cestu. Odložme všetky ostatné myšlienky a starosti a prežime s ním túto hodinu. Nezabudnime vzbudiť vo svojom srdci ľútosť nad svojimi hriechmi, pretože keby sme ich nespôsobili, nemusel by Kristus za nás umrieť.
K. B.

Fotogaléria tu.

Sväté Písmo nás učí, že Boh sám ustanovil pôst. V Starom zákone príprava na mnohé veľké udalosti obsahovala modlitbu a pôst (ako keď mal Mojžiš na hore Sinaj prijať tabule Zákona). Aj Nový zákon často spomína pôst: i náš Pán sa postil 40 dní pred začiatkom svojho verejného účinkovania. V Cirkvi je ustanovených takmer 180 pôstnych dní (okolo 50 piatkov, [podľa dávneho zvyku aj takmer 50 stried], 4 adventné týždne, 40 dňový veľký pôst). Už v starokresťanskom spise Didache (Učenie Dvanástich apoštolov) z roku 90, to značí z doby kedy ešte žil apoštol Ján a prvá poapoštolská generácia, sa píše o praxi pôstu toto: „Nech vaše pôsty nie sú s pokrytcami. Oni sa postia druhý a piaty deň po sobote (pondelok a štvrtok). Vy sa však postite vo štvrtý a v prípravný deň (streda a piatok).“

Čítať ďalej...