mucenici

Marek Križin

Košický mučeník

Jeho meno sa odvádza od chorvátskeho mesta Križevci (severovýchodne od Záhrebu) kde sa Marek narodil v roku 1588. Jeho otec bol dôstojník. Okrem krstného mena Marek mal chlapec aj meno Štefan. Marek prežil pokojné detstvo v dobrej, nie zámožnej rodine.
V tom období bolo Chorvátsko najkatolíckejším kútom Uhorska. Marek bol bystré dieťa, preto sa mu rodičia snažili poskytnúť, čo najlepšie vzdelanie.

V roku 1600 poslali syna do Viedne na jezuitské gymnázium. Stredoškolské štúdium ukončil v roku 1607. Rodičia chceli mať z neho dôstojníka. On si však vybral povolanie kňaza. V štúdiu pokračoval na jezuitskej univerzite v Štajerskom Hradci (dnešný Graz), kde študoval filozofiu. Hneď po príchode vstúpil do Mariánskej kongregácie. V roku 1610 získal titul magistra filozofie. Po odporúčaní rakúskeho provinciála jezuitov P. Juraja Rummera pokračoval od roku 1611 v štúdiu teológie v Ríme na Nemecko-uhorskom kolégiu. V septembri 1615  ho vysvätili za kňaza (mal 27 rokov). Krátko nato zložil doktorské skúšky.

Cestou do horného Uhorska sa zastavil v svojej domovine, kde ohnivými kázňami povzbudzoval spolurodákov. V roku 1616 prišiel do Trnavy, kde mu ostrihomský arcibiskup Peter Pázmáň, ktorý sídlil v Trnave, zveril funkciu profesora a riaditeľa kapitulskej školy, a tiež funkciu ostrihomského kanonika. O dva roky sa stal komárňanským archidiakonom (biskupstvá boli rozdelené na archidiakonáty) a správcom bývalého benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom.

Popri spravovaní majetku vykonával aj duchovnú službu v opátstve, ale aj v neďalekých Košiciach. Marek povzbudzoval veriacich, aby vytrvali. 4. apríla 1619 požiadal o uvoľnenie z funkcie správcu opátstva, keďže spravovanie majetku mu bolo cudzie, aby sa mohol viac venovať kňazskej službe v pastorácii. V júli 1619 odišiel s jezuitským misionárom Štefanom Pongrácom do Humenného, kde sa zúčastnil duchovných cvičení pod vedením jezuitského kazateľa P. Dobokaya.

Pre nebo dozrel vo veku 31 rokov (4 roky bol kňazom). Bol prvým spolupracovníkom arcibiskupa, ktorý ho pripravoval na prevzatie biskupského úradu. Ku kňazskej práci sa Marek dostával oveľa menej, ako by sám chcel. Organizačné veci ho veľmi nebavili, ale cítil, že sú dôležité. Túžil sa venovať ľuďom ako obyčajný kňaz, ale poslušne prijímal a plnil ako najlepšie vedel všetky zverené úlohy – vykonával úrad riaditeľa škôl, úrad ostrihomského kanonika i úrad správcu majetkov.

Sv. Marek, posilňuj nás vo vernosti a vytrvalosti.